Chcem skôr ponúknuť svoj pohľad na problematiku Cirkvi a jej majetku, alebo skôr, aký by mala k nemu mať vzťah. Je to veľmi široká téma, preto načrtnem pár bodov, ktorých sa chcem pridŕžať. V prvom rade treba povedať, že Cirkev má mať majetok. Je to dôležité nielen pre jej potreby , ale najmä, aby bola sebestačná po hmotnej stránke. Iba to jej zabezpečí potrebnú slobodu, aby mohla nestranne hlásať evanjelium.
Na druhej strane, Cirkev má s majetkom nakladať tak, aby to bolo k všeobecnému úžitku. Tým sa nemyslí bezhlavé rozdávanie, ale naopak, zveľaďovanie, na ktorom bude participovať celá spoločnosť, či už formou pracovníkov, ktorých Cirkev zamestná, výnosov, ktoré sa použijú na charitu alebo aj daní, ktoré Cirkev odvedie štátu a teda v konečnom dôsledku celej spoločnosti. Tento postup má viacero výhod. Okrem už spomenutej sebestačnosti a z nej prameniacej slobody a nepodkupnosti aj istý spoločenský kredit Cirkvi ako zamestnávateľa, investora a platného člena spoločnosti. Vezme sa tak vietor z plachiet všetkým, ktorí ju obviňujú z príživníctva a neužitočnosti. Po príklad stačí zájsť do Nemecka, kde je Cirkev druhým najväčším zamestnávateľom po štátnej sfére a nemožno povedať, že by bola terčom útokov kvôli svojmu majetku, práve naopak, mnohí, ktorí aj vďaka nej majú živobytie, si uvedomujú jej dôležitosť pre spoločnosť.
Treba povedať, že táto teória je na Slovensku, bohužiaľ, v mnohých prípadoch na hony vzdialená skutočnosti aj vďaka niektorým cirkevným autoritám, ktoré sa tak neprozreteľne vzdávajú významného zdroja príjmov a tiež argumentačnej bázy. Veľmi ťažko sa totiž útočí na niekoho, kto platí dane, prispieva k hospodárskemu rastu a odbremeňuje štát od poskytovania sociálnych dávok ľuďom, ktorých zamestnáva. Časy, keď si Cirkev mohla dovoliť žiť z kreditu bojovníčky proti totalite a morálnej autority, sú nenávratne preč. V dnešnej liberálnej spoločnosti poznačenej hodnotovým relativizmom možno zaujať len úspechom na poli, ktoré ona sama uznáva - a to je pole ekonomické. Len potom možno začať diskusiu o morálke, etike, hodnotách. Netransparentným nakladaním s majetkom si Cirkev sama píli pod sebou konár. Plamenné kázne a výzvy sú potom len márnym plytvaním silami. Čím skôr si toto Cirkev uvedomí, tým lepšie pre ňu aj pre spoločnosť, ktorej je súčasťou.