Tie príbehy pozná snáď každý. Vyskytujú sa v rôznych obmenách a pod rozličnými označeniami v rôznych zbierkach. A skutočne fungujú ako slepačia polievka. Zahrejú a dajú pookriať. Niekto ich považuje za lacný sentiment, ktorý má pramálo spoločné s realitou. Prečo o tom píšem? Pretože aj tu sa v niektorých blogoch vyskytujú príbehy s happyendom. Netvrdím, že sú všetky do jedného vymyslené. Môžu byť, ale ak nie sú, tým silnejšie je ich posolstvo Dobra, ktoré nesú. A tiež nesúhlasím s názorom, že sú len lacným ventilom citov. Pretože človek potrebuje počuť, že Dobro víťazí nad zlom. Táto túžba sa tiahne ako červená niť prastarými príbehmi všetkých národov, od gréckych bájí cez ságy, končiac Dobšinským a jeho povesťami.